Inkluzívny tím

Venované deťom a ich rodičom, ktoré majú poruchy učenia

  Sme presvedčení, že si z rád odborníkov niečo pre seba nájdu aj iní rodičia a načerpajú tak nové podnety práve pre toho svojho školáka.

 

Pociťujete niekedy bezmocnosť, vyčerpanie a zúfalstvo, keď sa bezúspešne snažíte primäť dieťa, aby sa sústredilo na úlohu? Tak cítite presne to, čo cíti dieťa nad úlohou!

 

1. Pravidlo číslo jeden: uvedomiť si, že problémy dieťaťa majú biologický základ. Nevyplývajú z jeho charakteru, morálky alebo vôle. Keby sme napríklad vedeli, že má zlomenú nohu, tiež by sme ho nenútili, aby to rozchodilo. Do hlavy síce nevidíme, avšak ak sa nám niečo nezdá, môžeme vziať dieťa na špecializované vyšetrenie do pedagogicko-psychologickej poradne a k neurológovi. Včasné vyšetrenie ušetrí zbytočné trápenie.

2. Najdôležitejšia vec, ktorú deti potrebujú a rodičia môžu dať, nie je len výchova, ale i láska. A deti, ktorým sa nedarí, potrebujú lásky viac, nie menej! Ak sa dieťa – i zdravé dieťa – necíti milované, zhoršujú sa aj jeho výkony. Keď dieťa objímete, pôjdu mu úlohy lepšie, než keď ho budete napomínať. Užije si dosť mrzutostí so svojimi dysfunkciami i bez vášho karhania. Láska, ktorú dostane, mu pomôže lepšie sa preniesť cez jeho nedostatky.

3. Každý deň s ním robte také veci, ktoré vás oboch tešia. Ak sa nebude cítiť so sebou dobre, pôjde mu všetko ešte horšie.

4. Pozitívna výchova upevňuje žiaduce správanie oveľa účinnejšie, než negatívna. Oceňujte dieťa za to, čo mu ide dobre (i maličkosti), skôr než aby ste ho trestali za to, čo mu nejde. Vytvorte systém povzbudení a odmien, aby sa malo o čo snažiť.

5. Ak potrebujete dieťa pokarhať, potom to urobte presne za to, čo urobilo: „toto bolo zle“ je predsa len niečo iné ako „ty ma stále hneváš“. Ak bude stále dostávať nálepky „hneváš, si lenivý, hlúpy“, nakoniec vám dá za pravdu a prestane sa snažiť. Pamätajme: deti nehnevajú, deti sa usilujú o našu pozornosť.

6. Nikto nie je taký odborník na dieťa ako jeho rodičia – keď chcú. Staňte sa expertmi na problémy svojho dieťaťa. Budete môcť jeho správanie lepšie predvídať a lepšie tolerovať!

7. Nedajte na starobylé nedbalé poznámky typu „on z toho vyrastie“ alebo „nedá sa s tým nič robiť“. Ani jedno nie je pravda: väčšinou z toho nevyrastie (iba to bude menej nápadné) a v prevažnej väčšine sa s tým niečo robiť dá. Pokiaľ sa všetko nevyskúšalo, na rezignáciu je vždy času dosť.

8. Nepodceňujte vplyv toho, čo dieťa dostáva z vonkajšieho prostredia! Usporiadajte jedálny lístok tak, aby  neobsahoval dráždivé chemikálie, následky ktorých nemôžete kontrolovať: umelé prísady, umelé vône a príchute, farbivá, umelé sladidlá, priveľa cukru a tukov. Pri poruchách správania sa vyslovene odporúča vylúčiť zo stravy potraviny s glutamanom, slané pečivo, instantné a sáčkové polievky, údeniny. Zabezpečte ovocie a zeleninu v jedálnom lístku každý deň.  Môžeme dodávať vitamíny skupiny B a preparáty s obsahom Gingko biloby.

9. Zamyslite sa nad tým, že na to isté správanie sa môžeme dívať negatívne i pozitívne. Dieťa s poruchami správania napríklad môžeme vidieť ako:

• uvravené - pohotovo rozpráva
• nepokojné - živého temperamentu
• hyperaktívne - plné energie
• ľútostivé, bolestínske - citlivé a vnímavé
• vymýšľa si bájky - má vynikajúcu fantáziu
• impulzívne - spontánne
• roztržité - schopné robiť viac vecí naraz
• neporiadne - nezdržuje sa maličkosťami
• neposedné - hravé
• nepredvídateľné - nikdy sa nenudí
• ťažko zaspáva - potrebuje menej spánku
• pri ničom nevydrží - stále sa zaujíma o nové veci

10. Nepreceňujte veci, ktoré vám vadia teraz (školské výsledky a pod.), akoby v živote dieťaťa už nikdy nič iné nemalo nastať. Nekazte si vzťah do budúcna.

11. S nápravou sa obráťte na odborníkov. Vaše dieťa potrebuje so svojimi problémami pomoc  rovnako, ako keby trpelo telesnou chybou.